Čo je v práci so žiakmi mojou motiváciou a z čoho viem mať najväčšiu radosť?
Počas hodín so žiakmi prevláda medzi nami priateľská atmosféra, niekedy nechýba ani humor, na ktorý reagujú žiaci úsmevom. Takže úsmev na tvárach detí je pre mňa motivujúci, lebo viem, že sa cítia dobre, uvoľnene. Radosťou pre mňa ako učiteľa je, keď žiaci na nasledujúcu hodinu, ale aj s odstupom času reagujú na moje zadania, úlohy, otázky pohotovo a to, čo som do nich vkladala počas vyučovania, vedia použiť.
Zároveň sa mi stáva, že sa žiaci dožadujú úloh nad rámec ich povinnosti, čo mi robí nesmiernu radosť.
S akými žiakmi pracujem?
Učím sa pracovať s rozmanitosťou našich žiakov bez ohľadu na ich fyzické, intelektuálne, emocionálne, sociálne, jazykové a iné obmedzenia. Dbám na to, aby deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami neboli oddeľovaní od svojich rovesníkov. A preto je mojím hlavným cieľom dokázať prispôsobiť vzdelávacie podmienky rôznorodým potrebám všetkých detí v škole, v kolektíve. Inklúzia mi je veľmi blízka, nie raz som si aj ja vyskúšala ako je to byť v koži detí so ŠVVP. Spoznávam filozofiu inklúzie a predpokladám, že sa podstatne zlepší stav žiakov, z hľadiska rozvoja ich čiastkovo oslabených schopností a školskej úspešnosti, čo sa postupne prejaví na spokojnosti a sebavedomí, sebahodnotení žiaka, pozitívnej zmene v rámci jeho rovesníckej skupiny.